presens (odne) preteritum (ikte) kondisjonalis
(mun) hommán hommájin hommálin
hommášin
(don) hommát hommájit hommálit
hommášit
(son) hommá hommái hommálii
hommášii
(moai) hommájetne hommáime hommáleimme
hommášeimme
(doai) hommábeahtti hommáide hommáleidde
hommášeidde
(soai) hommába hommáiga hommáleigga
hommášeigga
(mii) hommát hommáimet hommáleimmet
hommášeimmet
(dii) hommábehtet hommáidet hommáleiddet
hommášeiddet
(sii) hommájit hommájedje hommáledje
hommášedje
presens nektingsform
(odne in) hommá
preteritum nektingsform
(ikte in) hommán
kondisjonalis nektingsform
(in) hommále
(in) hommáše
perf.partisipp
(lean) hommán
imperativ 2.p.ent.
(til en) hommá
imperativ 2.p.tot.
(til to) hommájeahkki
imperativ 2.p.flt.
(til flere) hommájehket
Eanet sojahanhámit →

hommát (verb)

presens (odne) preteritum (ikte) kondisjonalis
(mun) hommán hommájin hommálin
hommášin
(don) hommát hommájit hommálit
hommášit
(son) hommá hommái hommálii
hommášii
(moai) hommájetne hommáime hommáleimme
hommášeimme
(doai) hommábeahtti hommáide hommáleidde
hommášeidde
(soai) hommába hommáiga hommáleigga
hommášeigga
(mii) hommát hommáimet hommáleimmet
hommášeimmet
(dii) hommábehtet hommáidet hommáleiddet
hommášeiddet
(sii) hommájit hommájedje hommáledje
hommášedje
presens nektingsform
(odne in) hommá
preteritum nektingsform
(ikte in) hommán
kondisjonalis nektingsform
(in) hommále
(in) hommáše
perf.partisipp
(lean) hommán
imperativ 2.p.ent.
(til en) hommá
imperativ 2.p.tot.
(til to) hommájeahkki
imperativ 2.p.flt.
(til flere) hommájehket
Eanet sojahanhámit →
hommát Sátnehistorjá → Oza buot hámiid teavsttain →
  • hommát verb intransitiv
  • hommát verb intransitiv infinitiv
  • hommát verb intransitiv indikativ presens 1.p.flt.
  • hommát verb intransitiv indikativ presens 2.p.ent.

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

hommát lea vejolaččat dán sáni hápmi:

Der/d
  • avledning: -d verb imperativ nektingsform
  • avledning: -d verb imperativ 2.p.ent.
  • avledning: -d verb indikativ presens nektingsform
Der/h
  • avledning: -h verb imperativ nektingsform
  • avledning: -h verb imperativ 2.p.ent.
  • avledning: -h verb indikativ presens nektingsform
hommá Sátnehistorjá → Oza buot hámiid teavsttain →
  • hommá subst. pl. nominativ
  • hommá subst. sg. akkusativ poss. 2.p.ent.
  • hommá subst. sg. genitiv poss. 2.p.ent.
  • hommá subst. sg. nominativ poss. 2.p.ent.
hommát Sátnehistorjá → Oza buot hámiid teavsttain →
  • hommát verb intransitiv
  • hommát verb intransitiv infinitiv
  • hommát verb intransitiv indikativ presens 1.p.flt.
  • hommát verb intransitiv indikativ presens 2.p.ent.