čađahit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| čađahan | čađahin | čađahivččen |
| čađahat | čađahit | čađahivččet |
| čađaha | čađahii | čađahivččii |
| čađahetne | čađaheimme | čađahivččiime |
| čađaheahppi | čađaheidde | čađahivččiide |
| čađaheaba | čađaheigga | čađahivččiiga |
|
čađahat
čađahit |
čađaheimmet | čađahivččiimet |
| čađahehpet | čađaheiddet | čađahivččiidet |
| čađahit | čađahedje | čađahivčče |
- presente negación
- čađat
- pretérito negación
- čađahan
- kondisjonalis negación
- čađahivčče
- perf.participio
- čađahan
- imperativo segunda persona singular
- čađat
- imperativo segunda persona dual
- čađaheahkki
- imperativo segunda persona plural
- čađahehket
čađahit (verb)
- 1. (verb) realizar (TV)
- 2. (verb) ejecutar (TV)
- 3. (VLc) poner en práctica (TV)
- 4. (VLc) llevar a cabo (TV)
- 5. (verb) lograr (TV)
-
6.
(Terminar)
(verb) completar
(TV)
- Son čađahii servodatdutkosa.
- Completó la carrera de estudios sociales.
-
7.
(verb) resolver
(TV)
- Politiáide lea váttis dán ášši čađahit.
- Para la policía es dificil resolver ese caso.
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| čađahan | čađahin | čađahivččen |
| čađahat | čađahit | čađahivččet |
| čađaha | čađahii | čađahivččii |
| čađahetne | čađaheimme | čađahivččiime |
| čađaheahppi | čađaheidde | čađahivččiide |
| čađaheaba | čađaheigga | čađahivččiiga |
|
čađahat
čađahit |
čađaheimmet | čađahivččiimet |
| čađahehpet | čađaheiddet | čađahivččiidet |
| čađahit | čađahedje | čađahivčče |
- presente negación
- čađat
- pretérito negación
- čađahan
- kondisjonalis negación
- čađahivčče
- perf.participio
- čađahan
- imperativo segunda persona singular
- čađat
- imperativo segunda persona dual
- čađaheahkki
- imperativo segunda persona plural
- čađahehket
- čađahit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- čađahit verb transitiv infinitivo
- čađahit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- čađahit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- čađahit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
čađahit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- čađahit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- čađahit verb transitiv infinitivo
- čađahit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- čađahit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- čađahit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English