bávččagit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| bávččagan | bávččagin | bávččagivččen |
| bávččagat | bávččagit | bávččagivččet |
| bávččaga | bávččagii | bávččagivččii |
| bávččagetne | bávččageimme | bávččagivččiime |
| bávččageahppi | bávččageidde | bávččagivččiide |
| bávččageaba | bávččageigga | bávččagivččiiga |
|
bávččagat
bávččagit |
bávččageimmet | bávččagivččiimet |
| bávččagehpet | bávččageiddet | bávččagivččiidet |
| bávččagit | bávččagedje | bávččagivčče |
- presente negación
- bávččat
- pretérito negación
- bávččagan
- kondisjonalis negación
- bávččagivčče
- perf.participio
- bávččagan
- imperativo segunda persona singular
- bávččat
- imperativo segunda persona dual
- bávččageahkki
- imperativo segunda persona plural
- bávččagehket
bávččagit (verb)
-
1.
(verb) doler
(IV)
- Mus bávččagit juolggit.
- Me duelen las piernas.
- 2. (VLc) sufrir dolor (IV)
- 3. (VLc) sufrir daño (IV)
-
4.
(VLc) hacerse daño
(IV)
- Gahččen láhttái ja dalle mus bávččagedje bánit.
- Me caí y me hice daño en los dientes.
- 5. (verb) lastimarse (IV)
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| bávččagan | bávččagin | bávččagivččen |
| bávččagat | bávččagit | bávččagivččet |
| bávččaga | bávččagii | bávččagivččii |
| bávččagetne | bávččageimme | bávččagivččiime |
| bávččageahppi | bávččageidde | bávččagivččiide |
| bávččageaba | bávččageigga | bávččagivččiiga |
|
bávččagat
bávččagit |
bávččageimmet | bávččagivččiimet |
| bávččagehpet | bávččageiddet | bávččagivččiidet |
| bávččagit | bávččagedje | bávččagivčče |
- presente negación
- bávččat
- pretérito negación
- bávččagan
- kondisjonalis negación
- bávččagivčče
- perf.participio
- bávččagan
- imperativo segunda persona singular
- bávččat
- imperativo segunda persona dual
- bávččageahkki
- imperativo segunda persona plural
- bávččagehket
- bávččagit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- bávččagit verb intransitiv infinitivo
- bávččagit verb intransitiv indicativo presente primera persona plural
- bávččagit verb intransitiv indicativo presente tercera persona plural
- bávččagit verb intransitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
bávččagit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- bávččagit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- bávččagit verb intransitiv infinitivo
- bávččagit verb intransitiv indicativo presente primera persona plural
- bávččagit verb intransitiv indicativo presente tercera persona plural
- bávččagit verb intransitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English