presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
bovttán bokten bovttálin
bovttášin
bovttát boktet bovttálit
bovttášit
boktá bovttii bovttálii
bovttášii
bokte bovttiime bovttáleimme
bovttášeimme
boktibeahtti bovttiide bovttáleidde
bovttášeidde
boktiba bovttiiga bovttáleigga
bovttášeigga
boktit bovttiimet bovttáleimmet
bovttášeimmet
boktibehtet bovttiidet bovttáleiddet
bovttášeiddet
boktet bokte bovttáledje
bovttášedje
presente negación
bovtte
pretérito negación
boktán
kondisjonalis negación
bovttále
bovttáše
perf.participio
boktán
imperativo segunda persona singular
bovtte
imperativo segunda persona dual
bokti
imperativo segunda persona plural
boktet
Eanet sojahanhámit →

boktit (verb)

presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
bovttán bokten bovttálin
bovttášin
bovttát boktet bovttálit
bovttášit
boktá bovttii bovttálii
bovttášii
bokte bovttiime bovttáleimme
bovttášeimme
boktibeahtti bovttiide bovttáleidde
bovttášeidde
boktiba bovttiiga bovttáleigga
bovttášeigga
boktit bovttiimet bovttáleimmet
bovttášeimmet
boktibehtet bovttiidet bovttáleiddet
bovttášeiddet
boktet bokte bovttáledje
bovttášedje
presente negación
bovtte
pretérito negación
boktán
kondisjonalis negación
bovttále
bovttáše
perf.participio
boktán
imperativo segunda persona singular
bovtte
imperativo segunda persona dual
bokti
imperativo segunda persona plural
boktet
Eanet sojahanhámit →
boktit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • boktit verb transitiv infinitivo
  • boktit verb transitiv
  • boktit verb transitiv indicativo presente primera persona plural

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

boktit lea vejolaččat dán sáni hápmi:

boktit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • boktit verb transitiv infinitivo
  • boktit verb transitiv
  • boktit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
Der/NomAg Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • avledet handlernomen subst. pl. nominativo