presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
boran borren boralin
borašin
borat borret boralit
borašit
borrá borai boralii
borašii
borre boraime boraleimme
borašeimme
borrabeahtti boraide boraleidde
borašeidde
borraba boraiga boraleigga
borašeigga
borrat boraimet boraleimmet
borašeimmet
borrabehtet boraidet boraleiddet
borašeiddet
borret borre boraledje
borašedje
presente negación
bora
pretérito negación
borran
kondisjonalis negación
borale
boraše
perf.participio
borran
imperativo segunda persona singular
bora
imperativo segunda persona dual
borri
imperativo segunda persona plural
borret
Eanet sojahanhámit →

borrat (verb)

presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
boran borren boralin
borašin
borat borret boralit
borašit
borrá borai boralii
borašii
borre boraime boraleimme
borašeimme
borrabeahtti boraide boraleidde
borašeidde
borraba boraiga boraleigga
borašeigga
borrat boraimet boraleimmet
borašeimmet
borrabehtet boraidet boraleiddet
borašeiddet
borret borre boraledje
borašedje
presente negación
bora
pretérito negación
borran
kondisjonalis negación
borale
boraše
perf.participio
borran
imperativo segunda persona singular
bora
imperativo segunda persona dual
borri
imperativo segunda persona plural
borret
Eanet sojahanhámit →
borrat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • borrat verb transitiv infinitivo
  • borrat verb transitiv indicativo presente primera persona plural

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

borrat lea vejolaččat dán sáni hápmi:

borra Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • borra subst. sg. nominativo poss. 2.p.ent.
borrat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • borrat verb transitiv infinitivo
  • borrat verb transitiv indicativo presente primera persona plural