borrat lea vejolaččat dán sáni hápmi:
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| boran | borren |
boralin
borašin |
| borat | borret |
boralit
borašit |
| borrá | borai |
boralii
borašii |
| borre | boraime |
boraleimme
borašeimme |
| borrabeahtti | boraide |
boraleidde
borašeidde |
| borraba | boraiga |
boraleigga
borašeigga |
| borrat | boraimet |
boraleimmet
borašeimmet |
| borrabehtet | boraidet |
boraleiddet
borašeiddet |
| borret | borre |
boraledje
borašedje |
- presente negación
- bora
- pretérito negación
- borran
- kondisjonalis negación
- borale
boraše - perf.participio
- borran
- imperativo segunda persona singular
- bora
- imperativo segunda persona dual
- borri
- imperativo segunda persona plural
- borret
borrat (verb)
- 1. (verb) comer (TV)
-
2.
(verb) tomar
(TV)
- Don fertet borrat garra dálkasa.
- Debes tomar una fuerte medicación.
- 3. (Animales, peces, insectos) (verb) morder (TV)
- 4. (Animales, peces, insectos) (verb) picar (TV)
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| boran | borren |
boralin
borašin |
| borat | borret |
boralit
borašit |
| borrá | borai |
boralii
borašii |
| borre | boraime |
boraleimme
borašeimme |
| borrabeahtti | boraide |
boraleidde
borašeidde |
| borraba | boraiga |
boraleigga
borašeigga |
| borrat | boraimet |
boraleimmet
borašeimmet |
| borrabehtet | boraidet |
boraleiddet
borašeiddet |
| borret | borre |
boraledje
borašedje |
- presente negación
- bora
- pretérito negación
- borran
- kondisjonalis negación
- borale
boraše - perf.participio
- borran
- imperativo segunda persona singular
- bora
- imperativo segunda persona dual
- borri
- imperativo segunda persona plural
- borret
- borrat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- borrat verb transitiv infinitivo
- borrat verb transitiv indicativo presente primera persona plural
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
borrat lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- borra Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- borra subst. sg. nominativo poss. 2.p.ent.
- borrat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- borrat verb transitiv infinitivo
- borrat verb transitiv indicativo presente primera persona plural
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English