dieđihit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| dieđihan | dieđihin | dieđihivččen |
| dieđihat | dieđihit | dieđihivččet |
| dieđiha | dieđihii | dieđihivččii |
| dieđihetne | dieđiheimme | dieđihivččiime |
| dieđiheahppi | dieđiheidde | dieđihivččiide |
| dieđiheaba | dieđiheigga | dieđihivččiiga |
|
dieđihat
dieđihit |
dieđiheimmet | dieđihivččiimet |
| dieđihehpet | dieđiheiddet | dieđihivččiidet |
| dieđihit | dieđihedje | dieđihivčče |
- presente negación
- dieđit
- pretérito negación
- dieđihan
- kondisjonalis negación
- dieđihivčče
- perf.participio
- dieđihan
- imperativo segunda persona singular
- dieđit
- imperativo segunda persona dual
- dieđiheahkki
- imperativo segunda persona plural
- dieđihehket
dieđihit (verb)
-
1.
(verb) anunciar
(TV, Caus)
- Presideanta dieđihii lága parlamentaraide.
- El presidente anunció la ley a los parlamentarios.
- 2. (VLc) hacer público (TV, Caus)
-
3.
(verb) informar
(TV, Caus)
- Ihttin boahtá Ministar dieđihit hattiid.
- Mañana viene el ministro a informar de los precios.
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| dieđihan | dieđihin | dieđihivččen |
| dieđihat | dieđihit | dieđihivččet |
| dieđiha | dieđihii | dieđihivččii |
| dieđihetne | dieđiheimme | dieđihivččiime |
| dieđiheahppi | dieđiheidde | dieđihivččiide |
| dieđiheaba | dieđiheigga | dieđihivččiiga |
|
dieđihat
dieđihit |
dieđiheimmet | dieđihivččiimet |
| dieđihehpet | dieđiheiddet | dieđihivččiidet |
| dieđihit | dieđihedje | dieđihivčče |
- presente negación
- dieđit
- pretérito negación
- dieđihan
- kondisjonalis negación
- dieđihivčče
- perf.participio
- dieđihan
- imperativo segunda persona singular
- dieđit
- imperativo segunda persona dual
- dieđiheahkki
- imperativo segunda persona plural
- dieđihehket
- dieđihit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- dieđihit verb transitiv infinitivo
- dieđihit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- dieđihit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- dieđihit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
dieđihit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- Der/h Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- avledning: -h verb transitiv infinitivo
- avledning: -h verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- avledning: -h verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- avledning: -h verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
- diehtit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- diehtit verb transitiv
- dieđihit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- dieđihit verb transitiv infinitivo
- dieđihit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- dieđihit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- dieđihit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English