presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
logan lohken logalin
logašin
logat lohket logalit
logašit
lohká logai logalii
logašii
lohke logaime logaleimme
logašeimme
lohkabeahtti logaide logaleidde
logašeidde
lohkaba logaiga logaleigga
logašeigga
lohkat logaimet logaleimmet
logašeimmet
lohkabehtet logaidet logaleiddet
logašeiddet
lohket lohke logaledje
logašedje
presente negación
loga
pretérito negación
lohkan
kondisjonalis negación
logale
logaše
perf.participio
lohkan
imperativo segunda persona singular
loga
imperativo segunda persona dual
lohkki
imperativo segunda persona plural
lohket
lohkket
Eanet sojahanhámit →

lohkat (verb)

presente (odne) pretérito (ikte) kondisjonalis
logan lohken logalin
logašin
logat lohket logalit
logašit
lohká logai logalii
logašii
lohke logaime logaleimme
logašeimme
lohkabeahtti logaide logaleidde
logašeidde
lohkaba logaiga logaleigga
logašeigga
lohkat logaimet logaleimmet
logašeimmet
lohkabehtet logaidet logaleiddet
logašeiddet
lohket lohke logaledje
logašedje
presente negación
loga
pretérito negación
lohkan
kondisjonalis negación
logale
logaše
perf.participio
lohkan
imperativo segunda persona singular
loga
imperativo segunda persona dual
lohkki
imperativo segunda persona plural
lohket
lohkket
Eanet sojahanhámit →
lohkat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • lohkat verb transitiv infinitivo
  • lohkat verb transitiv indicativo presente primera persona plural

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

lohkat lea vejolaččat dán sáni hápmi:

lohka Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • lohka subst. sg. nominativo poss. 2.p.ent.
lohkat Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • lohkat verb transitiv infinitivo
  • lohkat verb transitiv indicativo presente primera persona plural
lohkka Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • lohkka subst. pl. nominativo
  • lohkka subst. sg. acusativo poss. 2.p.ent.
  • lohkka subst. sg. genitivo poss. 2.p.ent.