luhččet (verb)
- 1. (VLc) tener diarrea (IV)
- 2. (Diarrea) (verb) defecar (IV)
- 3. (Diarrea) (verb) cagar (IV, Span: Beaivválaš giella/Uso coloquial)
- 4. (El tábano) (verb) picar (IV)
-
5.
(verb) apestar
(IV)
- Buoidda láve luhččet bahča hája.
- El armiño suele apestar.
-
6.
(Una estrella fugaz)
(verb) caer
(IV)
- Go násti luhčče, de šaddá borga.
- Cuando cae una estrella es que habrá tormenta.
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
luhččet lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- Der/d Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- avledning: -d verb imperativo negación
- avledning: -d verb imperativo segunda persona singular
- avledning: -d verb indicativo presente negación
- Der/h Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- avledning: -h verb imperativo negación
- avledning: -h verb imperativo segunda persona singular
- avledning: -h verb indicativo presente negación
- luhččet Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- luhččet verb intransitiv
- luhččet verb intransitiv infinitivo
- luhččet verb intransitiv indicativo presente primera persona plural
- luhččet verb intransitiv indicativo presente segunda persona singular
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English