moraštit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| moraštan | moraštin | moraštivččen |
| moraštat | moraštit | moraštivččet |
| morašta | moraštii | moraštivččii |
| moraštetne | morašteimme | moraštivččiime |
| morašteahppi | morašteidde | moraštivččiide |
| morašteaba | morašteigga | moraštivččiiga |
|
moraštat
moraštit |
morašteimmet | moraštivččiimet |
| moraštehpet | morašteiddet | moraštivččiidet |
| moraštit | moraštedje | moraštivčče |
- presente negación
- moraš
- pretérito negación
- moraštan
- kondisjonalis negación
- moraštivčče
- perf.participio
- moraštan
- imperativo segunda persona singular
- moraš
- imperativo segunda persona dual
- morašteahkki
- imperativo segunda persona plural
- moraštehket
moraštit (verb)
- 1. (VLc) estar en duelo (IV)
- 2. (verb) condolerse (IV)
- 3. (Por alguien) (verb) preocuparse (IV)
- 4. (VLc) procurar manutención (IV)
| presente (odne) | pretérito (ikte) | kondisjonalis |
|---|---|---|
| moraštan | moraštin | moraštivččen |
| moraštat | moraštit | moraštivččet |
| morašta | moraštii | moraštivččii |
| moraštetne | morašteimme | moraštivččiime |
| morašteahppi | morašteidde | moraštivččiide |
| morašteaba | morašteigga | moraštivččiiga |
|
moraštat
moraštit |
morašteimmet | moraštivččiimet |
| moraštehpet | morašteiddet | moraštivččiidet |
| moraštit | moraštedje | moraštivčče |
- presente negación
- moraš
- pretérito negación
- moraštan
- kondisjonalis negación
- moraštivčče
- perf.participio
- moraštan
- imperativo segunda persona singular
- moraš
- imperativo segunda persona dual
- morašteahkki
- imperativo segunda persona plural
- moraštehket
- moraštit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- moraštit verb transitiv infinitivo
- moraštit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- moraštit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- moraštit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Juoga ii doaimma?
Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.
moraštit lea vejolaččat dán sáni hápmi:
- moraštit Sátnehistorjá → (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
-
- moraštit verb transitiv infinitivo
- moraštit verb transitiv indicativo presente primera persona plural
- moraštit verb transitiv indicativo presente tercera persona plural
- moraštit verb transitiv indicativo pretérito segunda persona singular
Davvisámegiella
Norsk
Suomi
English