indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

acostumbrarse (verbo)

  • 1. hárjánit (Prnl, UseTV, + a)
    Es más fácil acostumbrarse a la idea de que todos tenemos que morir algún día.
    Lea olu álkit hárjánit jurdagii, ahte mii buohkat galgat jápmit muhtun beaivvi.
  • 2. doahttat (Prnl, UseTV, + a)
    Cuando es cachorro, el zorro pronto se acostumbra a la gente.
    Go rieban lea vielppisin, de riebančivggat johtilit dohttet olbmuide.
    Poco a poco, uno puede intentar acostumbrarse al polen.
    Lieđđegavjii sáhttá geahččalit doahttat veahážiid mielde.
  • 3. doahttut (Prnl, UseTV, + a)
  • 4. oadjut (Prnl, UseTV, + a)
    Todavía no me he acostumbrado a conducir este coche.
    In leat velá odjon vuodjit dien biilla.
  • 5. seatnat (Prnl, UseTV, + a)
    No me acostumbro a vivir en París.
    In seana orrut Parisas.
  • 6. análduvvat (Prnl, UseTV, + a)
    Cuando te acostumbras a conducir, es fácil.
    Go don análduvat vuodjimis, de dat šaddá dutnje álki.
indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

acostumbrarse lea vejolaččat dán sáni hápmi:

acostumbrar (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • acostumbrar Vblex Inf se Prn Enc Ref tercera persona Mf Sp