indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

atreverse (verbo)

  • 1. duostat (Prnl, IV)
    No se atreve a saltar.
    Ii duostta njuiket.
  • 2. roahkadit (Prnl, IV)
  • 3. arvat (Prnl, IV)
    ¿Te atreves a llevar la barca por la gran cascada?
    Arvvat go stivret geavgŋá meliin?
    ¿Crees que se atreverá a ir a los tribunales?
    Doaivvut go su arvat lágastišgoahtit?
  • 4. arggodit (Prnl, IV)
    ¿Te atreves a viajar, con el frío que hace?
    Arggodat go vuolgit, go lea nu čoaskkis?
indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

atreverse lea vejolaččat dán sáni hápmi:

atrever (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • atrever Vblex Inf se Prn Enc Ref tercera persona Mf Sp