indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

conocerse (verbo)

  • 1. dovdat (Prnl, RecV)
    No nos conocemos.
    Mii eat dovdda guđet guoibmámet.
  • 2. oahpásmuvvat (En el primer encuentro) (Prnl, RecV)
    Se conocieron en Londres.
    Soai oahpásmuvaiga Londonis.
  • 3. máhttit bajil (Muy bien, de memoria, de corrido) (Prnl, UseTV)
    Me conozco la ley de memoria.
    Mun máhtán lága bajil.
  • 4. almmustuvvat (Saberse, hacerse público) (PassV, Imp, 3p)
    El suceso se conoció inmediatamente.
    Dáhpáhus almmustuvai dakkaviđe.
indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

conocerse lea vejolaččat dán sáni hápmi:

conocer (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • conocer Vblex Inf se Prn Enc Ref tercera persona Mf Sp