indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

ir (verbo)

  • 1. vuolgit (IV)
    ¿Vamos al partido esta tarde?
    Vuolgit go mii geahččat gilvvu veaigin?
  • 2. mannat (IV)
    ¿Adónde vas?
    Gosa don manat?
  • 3. mátkkoštit (IV)
    Mañana voy a Oslo.
    Ihttin mátkkoštan Osloi.
  • 4. johtit (IV)
  • 5. mannat (IV, + Ger, Saam: + VGen)
    ir gritando
    mannat čuorvvo
    Pedro va corriendo a la oficina.
    Pedro boahtá viega kantuvrii.
  • 6. vuolgit (IV, + Ger, Saam: + VGen)
  • 7. boahtit (IV, + Ger, Saam: + VGen)
  • 8. heivet (IV, WObjPron)
    Esa corbata no le va a la chaqueta
    Dát čuolmmus ii heive jáhkkii.
  • 9. soahpat (IV, WObjPron)
indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

ir lea vejolaččat dán sáni hápmi:

ir (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • ir Vblex Inf