poder (subst.)

poder (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • poder subst. M singular

indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

poder (verbo)

  • 1. máhttit (Tener competencia) (TV)
    El pequeño ya puede escribir.
    Unnoraš máhttá jo čállit.
  • 2. sáhttit (Tener oportunidad) (TV)
    Puedo ir el miércoles.
    Mun sáhtán vuolgit gaskavahku.
  • 3. soaitit (Ser probable o posible) (IV, Imp, 3per, + que)
    Puede que llueva mañana.
    Soaitá ihttin arvit
  • 4. dáidit (Ser probable o posible) (IV, Imp, 3per, + que)
  • 5. veadjit (Ser probable o posible) (IV, Imp, 3per, + que)
    Puede que lo sepas.
    Gal don veaját diehtit.
indicativo presente (hoy) pretérito (ayer)
subjuntivo imperativo
Eanet sojahanhámit →

Juoga ii doaimma?

Jus fuobmát meattáhusa, de berrešit váldit oktavuođa minguin. Čilge čuolmma ja muital guđe neahttalohkki dahje mobiilatelefovnna don geavahit, ja maid ledjet ohcame go fuobmájit váttisvuođa.

poder lea vejolaččat dán sáni hápmi:

poder (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • poder subst. M singular
poder (Ii gávdno teakstakorpus dán gillii)
  • poder Vbmod Inf